Práve preto ste zateplili aby bol byt je nepriedušný. Staré steny absorbovali vlhkosť zo vzduchu v miestnosti a vietor ju potom odfúkal z povrchu vonku za cenu tepelných strát, staré drevené okná prefukovalo, vzduch sa vymieňal. Ak ste zateplili nedávno, nezanedbajte to, byt môže zvlhnúť alebo oplesnieť, ak ste zabudli na vetranie.

- každý človek do svojho okolia vydýchava okrem iného aj vodnú paru a oxid uhličitý (CO2), tieto treba z obytných miestností odstrániť
- za deň človek vypotí a vydýcha 1 až dva litre vody a vydýcha skoro kilogram oxidu uhličitého (CO2)
- vduch ktorý vydychujete obsahuje asi 4% CO2, vonkajší (čerstvý) vzduch stokrát menej
- obsah CO2 by nemal presiahnuť 1% – pre obytné miestnosti sa odporúča maximálne 0,7 (udáva sa 700 objemových ppmv – part per milion), nad 1000 ppmv je cítiť únavu, nad 2500 vznikajú trvalé zdravotné problémy, nad 25000 človek umiera udusením
- norma odporúča v miestnosti (nech má 75 m3) s tromi spiacimi osobami vymeniť (všetok) vzduch približne raz za hodinu, ak tam pracujú, cvičia alebo varia, ešte rýchlejšie
- v našej vzduchotesnej miestnosti by človek ťažko prežil dva dni – udusil by sa

Vzťah medzi teplotou a vlhkosťou vzduchu:
Ak je vlhkosť vzduchu v miestnosti privysoká, hlavne vetranie v zime sa vám môže zdať ako nezmysel, keďže vzduch vonku je studený a takisto dosť vlhký. Studený vzduch však môže absorbovať len málo vlhkosti, alebo dokonca neabsorbuje žiadnu. Keď ale otvoríte okno a necháte vetrať, studený vzduch sa zohreje a môže naberať vlhkosť, čím jeho relatívna vlhkosť klesne!

Vzduch absorbuje vodu:
čím je teplejší, tým viac. Meter kubický vzduchu teplého 30°C vypije vyše 30 gramov vody, ten istý kubík pri teplote 1°C šesťkrát menej – asi 5 gramov vody. Čím je vzduch teplejší, tým viac vody vo forme pary (tú nevidíme, vidíme len zrazenú paru – hmlu) sa do neho zmestí.

Čo je to relatívna vlhkosť (RH)
jednoducho povedané je to pomer toho množstva  vody čo vzduch už vypil k tomu čo dokáže maximálne vypiť – pri rovnakej teplote. Kubík vzduchu s relatívnou vlhkosťou 100% a teplotou 1 °C obsahuje 5 gramov vody zatiaľ čo kubík s rovnakou relatívnou vlhkosťou 100% ale 30°C teplý obsahuje 30 gramov vody.

Absolútna vlhkosť
je množstvo vodnej pary v gramoch v 1 metri kubickom vzduchu.

Rosný bod je vzťah medzi teplotou a relatívnou vlhkosťou:

Ak je vzduch ochladzovaný pri jednej, stálej absolútnej vlhkosti, tak relatívna vlhkosť časom dosiahne maximum 100%. Ak sa vzduch ochladzuje naďalej tak vodná para nahromadená vo vzduchu začne kondenzovať a vytvárať mokré plochy na chladnejších miestach. Pri teplote vzduchu 20° C a relatívnej vlhkosti 65% má rosný bod hodnotu 13,2°C. Čo to presne znamená? Vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na stropoch a stenách, ktoré sú chladnejšie ako 13,2°C. To môže viesť k tvorbe plesní a následným problémom so zdravím.

Ak je relatívna vlhkosť napríklad 40%, tak rosný bod má hodnotu len 6°C, ale pri 70%tnej vlhkosti sa zarosia predmety chladnejšie ako 14°C.

Rosný bod ešte raz, jednoducho – Rosný bod je teplota vzduchu pri ktorej je najviac nasýtený – napitý vodnou parou. Pri nižšej teplote ako je rosný bod sa vodné pary začínajú zrážať – kondenzovať.

Čo sa deje pri vetraní?
Inak je to v zime a inak v lete, v lete sú obyčajne pomery vonku a vnútri skoro rovnaké.

Predstavte si, že by ste mohli naraz vybrať z miestnosti všetok vzduch, vonku ho ochladiť a doniesť ho naspäť. V miestnosti (5x5x3 metre) máme 75 kubíkov vzduchu, nech je pri teplote 20°C úplne napitý – má relatívnu vlhkosť 100% – v tejto miestnosti je spolu vo vzduchu liter aj štvrť vody (1275 gramov). Ak ho ochladíme na 0 °C – para skondenzuje (vyzráža sa, spadne na zem) a aj keď sa jeho relatívna vlhkosť nezmení (bude mať 100%) ale do tých našich 75 kubíkov sa zmestí už iba necelé 4 deci (375 gramov) vody – zvyšok sa zmenil na kvapky. A vezmime ten vzduch naspäť do izby ohriať na 20°C – čo sa stalo? “Chýba mu” deväť deci vody (toľko je schopný zasa vypiť). Ten (ochladený a následne zohriaty zohriaty) vzduch má relatívnu vlhkosť menej ako 30%!!

Prečo nám vlhnú alebo až plesnivejú steny?
Vlhnú a potom plesnivejú miesta, ktorých teplota je nižšia ako rosný bod. Pri teplote vzduchu 20° C a relatívnej vlhkosti 65% má rosný bod hodnotu 13,2°C. Čo to presne znamená? Vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na stropoch a stenách, ktoré sú chladnejšie ako 13,2°C. Plesne sa zakoreňujú tam, kde je vlhko.

- čo s tým? – znížiť vlhkosť a/alebo zvýšiť teplotu. Lacnejšie je zníženie vlhkosti
- plesne neznášajú sucho a prúdenie vzduchu
- ak už máte plesne, je to ako so zubným kazom – treba ísť k zubárovi
- okrem vlhkosti treba z bytu odstrániť aj CO2 a pachy